O uhliarstve v oblasti Banskej Bystrice

Oto Tomeček, PhDr. z UMB Banská Bystrica

Uhliarstvo je starodávne remeslo, ktoré bolo bezprostredne naviazané na baníctvo a hutníctvo. Produktom uhliarskej práce bolo drevné uhlie. To sa uplatnilo ako najvhodnejšie palivo v hutníctve železa, drahých a farebných kovov. Jedinou jeho nevýhodou bola namáhavá a finančne nákladná výroba. Napriek tomu sa v hutníctve na Slovensku drevné uhlie prednostne využívalo až do prelomu 19. a 20. storočia. Drevné uhlie sa v minulosti vyrábalo rôznymi spôsobmi. Tým najstarším bolo pálenie uhlia v jamách. To neskôr vystriedalo pálenie v nad zemou naukladaných kopách dreva, tzv. milieroch, ľudovo: míľach. Od prelomu 19. a 20. storočia sa začína aj na Slovensku objavovať pálenie uhlia v murovaných komorových peciach, alebo prenosných železných peciach tzv. retortách. Tie umožnili okrem samotného uhlia zužitkovať aj vedajšie kvapalné a plynné produkty vznikajúce pri suchej destilácii dreva (karbonizácii).

Technológii výroby drevného uhlia ako aj uhliarskej problematike vo všeobecnosti sa na Slovensku nevenovala väčšia pozornosť. Doposiaľ dominovalo a naďalej aj pretrváva predovšetkým zameranie na spracovanie uhliarskej problematiky v rámci jednotlivých regiónov. Ucelená monografia, ktorá by mapovala všetky stránky uhliarskej problematiky, teda nielen problematiku výrobnej technológie, ale aj sociálneho postavenia, pôvodu, rozšírenia, či migrácie uhliarov, zatiaľ na Slovensku absentuje.

Vo viacerých monografiách a štúdiách o uhliarstve na území Banskobystrickej banskej komory sa nachádzajú väčšinou len veľmi kusé zmienky o uhliaroch, ich sídlach, i ich sociálnom postavení. Výrobu uhlia v oblasti Čierneho Balogu ešte na základe osobných skúseností poznal Štefan Lehotský, ktorý ju zachytil vo svojom príspevku o živote tunajších drevorubačov. Problematike zakladania špecializovaných drevorubasko-uhliarskych osád na území historického chotára Banskej Bystrice sa zatiaľ najpodrobnejšie venoval autor tohto príspevku.

Pre rozsiahlosť dokumentu a jeho spracovanie odporúčame pozrieť si ho v originále od pána Tomečka v PDF, ktoré je tu na stiahnutie: