Zomrel Karol Mika, najdlhšie slúžiaci lekár na Slovensku

V nedeľu 10. augusta zomrel obľúbený Karol Mika, ktorý bol najdlhšie slúžiacim lekárom na Slovensku.

Ordinovať prestal vlani, po neuveriteľných 72 rokoch aktívnej praxe. V tom čase mal 97 rokov. O jeho úmrtí informovalo Rádio Lumen.
„Už mi zvyknú hovoriť, že by som si mal oddýchnuť. No pre mňa je moja práca oddychom, pretože ju mám rád. Mohol by som skončiť trebárs aj hneď, ale stále cítim potrebu pomáhať ľuďom. Uvidím, dokedy mi to Pán Boh umožní,“ povedal Karol Mika pre MY Banská Bystrica počas nášho stretnutia v jeho ordinácii v júli 2023.

Venoval sa aj publikačnej činnosti
Rodák zo Starých Hôr sa pri stanovení diagnóz nemýlil. Dokonca ani v čase svojej mladosti, keď po nočnej službe nastupoval rovno do dennej.
„Veruže som bol ako vyžmýkaný citrón,“ povedal nám v rozhovore pred dvoma rokmi uznávaný odborník, ktorý lekársku fakultu Univerzity Komenského absolvoval v roku 1955.

Karol Mika v júli 2023, počas nášho stretnutia v jeho ordinácii. V tom čase mal 96 rokov. (zdroj: Marcela Ballová)
Veľmi dobre mu to išlo nielen so zdravotníckymi nástrojmi, ale aj s perom. Na konte mal nielen odborné publikácie, venoval sa aj beletristickej činnosti. Tiež stál pri zrode časopisu Slovenský lekár, podieľal sa na tvorbe časopisu Naše liečivé rastliny.

Kedysi maľoval na kravaty
Mimochodom, ako vysokoškolák zužitkoval aj svoje umelecké vlohy.
„Oženil som sa 1. októbra 1949. Na druhý deň som nastupoval na vysokú školu. Ak si niekto myslí, že som sa musel ženiť, mýli sa. Prvá dcérka sa nám narodila až dva roky po svadbe,“ zaspomínal si v čase nášho stretnutia a dodal, že sa musel začať poriadne obracať, pretože jediné štipendium, ktoré dostal, bolo prospechové.

No nikdy svoje rozhodnutie neoľutoval. Vedel, že sa musí spoliehať len na seba, pretože rodina ho finančne podporiť nevedela.
Začal maľovať na kravaty, ktoré boli v tom čase veľkým hitom. Podporovala ho manželka, ktorá, ako zvykol hovorievať, bola vynikajúcou gazdinou a vedela veľmi dobre zaobchádzať s každou korunou.
Rád spomínal na staré časy
Karol Mika bol doslova chodiacou encyklopédia a kronikou zároveň. Tiež bol vynikajúcim rozprávačom a pri spomienkach na časy dávno minulé poslucháčov dokázal vtiahnuť do deja, ktorý akoby sa odohrával práve dnes. Boli plné napínavých, poučných aj komických situácií.
V jednom sa dotkol neslávnej výmeny peňazí v lete 1953. Komunisti vtedy totiž menovou reformou obrali ľudí o celoživotné úspory. Každý, kto nezamestnával iné osoby, si mohol bez straty hodnoty vymeniť len 300 korún v pomere 5:1. Všetku hotovosť nad túto sumu už menili pomerom 50:1.
„No aj ja som práve v tom čase dostal výplatu za ilustrovanie knihy, ktorej autorom bol jednej z vynikajúcich farmakológov. Išlo o 16-tisíc korún. O takej sume som dovtedy ani len nesníval. Manželke som peniaze dával so slovami: Martuška, tak tu máš sumu, ktorú neviem či unesieš, pretože takú si doposiaľ ani nevidela,“ priblížil dnes už nebohý Mika s tým, že aj v ťažkých časoch sa opäť potvrdilo, že svoje „áno“ povedal veľmi dobrej gazdinej.
„Vedeli sme, že sa blíži zámena peňazí, pretože sme počúvali rozhlasové vysielanie Slobodnej Európy. Upozornili sme na to aj podnájomníka, ktorý žil v rovnakom dome, ako my. Bol to vysokopostavený straník. Ten s tým však vyrukoval pred ďalším súdruhom, podľa ktorého išlo len o reči, aké šíria nepriatelia štátu. Napokon sa ukázalo, že som mal pravdu. Moja manželka stihla peniaze minúť na veci, ktoré sme potrebovali. Peniaze pána súdruha, ktoré si s polovičkou ušetrili na kúpu nového nábytku, vyšli navnivoč. No zostali sme kamaráti a častokrát chodil ku mne po radu.“
V súvislosti so zámenou peňazí Mika pripomenul, že mnohí ľudia to vtedy psychicky nezvládli a spáchali samovraždu. „Pamätám si, ako jeden pán v Bratislave z električky vyhadzoval stokorunáčky. V podstate to boli už len bezcenné papiere,“ dodal.

Príhody v sanitke boli osobitnou kapitolou
Príhody s vodičmi sanitky by si zaslúžili osobitnú kapitolu. Jedna je však výnimočná. Karol Mika vtedy zažil to, čo sa už nikdy nezopakovalo.
„Prvý a poslednýkrát v živote som videl človeka, ktorý dostal katalepsiu. Je to skutočne desivý stav,“ povedal nám počas spomínaného rozhovoru lekár na margo dopravnej nehody, ktorú kedysi zažil s vodičom sanitky Romanom.

„Do cesty nám skočil starček, známy tým, že veľmi rád skúšal nervy šoférov a brzdy áut. Roman strhol volanom a na zamrznutej ceste sme dostali „hodiny“. Takmer dvakrát sme sa zvrtli. Hneď bola sanitka po náraze kratšia. Rýchlo som z nej vyskočil von a na chodníku zbadal dievčatá, ktoré na nás vyjavene pozerali. „Pozri ich, svine, akí sú ožratí,“ povedala jedna z nich. Myslela si, že sme opití.
Ja som nemal čas na vysvetľovanie, ratoval som Romana, ktorý stuhol ako vosková figurína. Bol ako robot s vyvalenými očami. Nie a nie sa rozhýbať.

Katalepsia vyzerá naozaj hrozivo. Sanitku som odšoféroval, Romana dopravil do nemocnice. Keď o polnoci prichádzal k sebe, netušil, prečo sa mu trasú nohy. Povedal som mu, že sa mu mali triasť pred siedmimi hodinami, keď sme sa točili na ceste,“ rád spomínal doktor, pre ktorého bol pacient vždy na prvom mieste.

Za pacientmi sa brodil aj závejmi
K ľuďom, ktorých spaľovali horúčky a kvárili choroby, meral cestu v závejoch. Dokonca vstal od Štedrovečerného stola a vyrazil k pacientovi, aj keď ho mrzelo, že vo sviatočnej chvíli opúšťa manželku a svoje tri dcérky. Vydali sa v jeho šlapajách. Stali sa z nich lekárky.
Život mu však uštedril ranu, ktorá sa v jeho srdci nikdy nezacelila . Jednu dcéru pochoval. Zomrela ako 46-ročná. Navždy sa rozlúčil aj s milovanou manželkou, ktorá bola vždy jeho oporou.

Karol Mika o svojej práci aj živote vždy hovoril s pokorou. Kto ho poznal vedel, že mimoriadne skromným a priateľským človekom. Nikdy sa nepovyšoval, rád rozdával cenné poznatky študentom, ktorým prednášal o fytoterapii. O bylinkách hovorieval, že majú cenu zlata, liekoch, ktoré sú dôkazom, že aj príroda dokáže človeku pomáhať..

(článok bol prevzatý zo: https://mybystrica.sme.sk/c/23529573/zomrel-najdlhsie-sluziaci-lekar-na-slovensku-ako-97-rocny-este-ordinoval.html)