Z kroniky Dolnej a Hornej Tureckej od roku 1944

Osada Dolná a Horná Turecká ležiaca severozápadne od obcí Starých Hôr, patriaca ku tejto obci, na krásy  prírody bohatá, ako kraj tento chudobný a neúrodný, keďže sa na chotároch týchto osád iné neurodí len na malých zemičkách niečo zemiakov a na kosienkach malá zakrpatelá tráva ktorá slúži na chov kravičiek, oviec, dve tretiny chotára pokrýva ihličnatý a listnatý les. Najvyšší bod našich vrchov dosahuje výšky 1575 m. nad morom. Tento bod sa menuje Krížna. Svoje meno ma z toho pôvodu, že je na rozhraní troch okresov a to okresu Basnkobystrického , Turčínsko-sväto Martinského a okresu Ružomberského.
Počasie v pohorí Veľkej Fatry je cez celý rok poväčšine chladné a drsné, preto je tento kraj skúpi na úrodu.

V roku pána 1944, keď sa končilo Slovenské Národné Povstanie naše osádky boli preplnené partizánmi a vojskom ČSA. Dňa 28.X. 1944 bola celá Starohorská dolina obsadená už Nemeckou armádou, len naše osádky nie, až dňa 01. novembra 1944 ráno v 7 hod. 30. minút bol zahájený útok Nemeckým vojsko na naše osádky smerom od Starých Hôr, bolo vypálené z diel ráže 15 cm a ťažkých mínometov 67 rán z bokov od Majerovej skaly a Matajzovej, tiež za cestou od Starých Hôr zahájila nemecká pechota útok na naše osady.
Útok trval do 11 hodiny pred obedom, potom bolo civilné obyvateľstvo odvedené na Staré Hory kvôli legitimovaniu, za túto dobu vojsko Nemecké zapálilo niekoľko obytných a hospodárskych budov, asi v 16. hodine poobede opustilo Nemecké vojsko naše osádky, následok tohto útoku bol nasledovný.
V boji padol 1 nemecký vojak 5 partizánov a vojakov, civilov, vdova Anna Spišiaková, 1 evakuant zo Zvolena a 1 evakuantka s deckom z Ružomberku, ťažko ranená bola Štefánia Čavojová, zajatých asi 27 partizánov a vojakov.
Na budovách bola nasledovná škoda, dom č. 7 a 8 v Dolnej Tureckej tažko poškodená väzba zásahom granátu, v dome č. 8 demolovaná izba, kuchyňa a predizba, dom č. 12 zásahom granátu na poli zborený, potom ostatné zapálené , do základov zhorený, dom č. 13 zapálený a zhorený len holé múry zostali, v tomto dome zhoreli 4 kone, 5 kusov rožného statku a dva bravy. Štátna budova školy bola vypálená, len múry zostali (hospodársku budovu patriacu ku škole vyhodil do vzduchu kapitán Jégorov dňa 28. X. 1944 preto, lebo bola plná munície) Pri horárni seník plný sena pri ňom asi 150 sudov plných benzínu, benzolom, petrolom a olejom , seník bol zapálený, následok bol strašný, sudy vyhadzovalo do vzduchu cca 30 m tam explodovali a plameň šľahal do výšky  150 až 250 metrov s ďalekého okolia bolo toto hrôzostrašné, divadlo vidieť bolo len štestím, že táto horiaca hmota bola vzdialená od obytných domov na 100 až 150 metrov, a že bolo vlhké počasie.
V Hornej Tureckej pred č. domu 24 bola zapálená hospodárska budova, dom č. 27 a 28 bol vypálený do základov, len nadľudskou námahou jednotlivým členom hasičského sboru a za pomoci civilných obyvateľov sa podarilo zachrániť dom č. 25 a 26 nachádzajúci sa medzi dvoma ohňami  zachrániť, v dome č. 29 vo vnútri založený oheň uhasiť, veľmi dobrú službu preukázal hasičský stroj pri lokalizovaní tohto požiaru, hospodárska budova pri dome č. 29 vypálená, dom č. 19 a dom č 32 boli značnejšie poškodené, pri odchode Nemeckých vojsk pred domom č. 13 zapálené nákladné auto, nebiť okamžitého zásahu susedov zhorí aj dom, pod strechou č. d. 28 v Dolnej Tureckej stálo osobné auto, ktoré zapálili, len okamžitým zásahom domácich a susedov sa predišlo  tomu, že dom nezhorel, dreváreň pred domom č. 14 v D.T.  bola zapálená, podarilo sa však uprosiť veliteľa majiteľkou domu, rozkázal oheň uhasiť. Takto svätili tieto osádky 1. novembra, sviatok Všechsvätých, pálilo sa  ale nie sviečky na cmiteri , na hroboch svojích drahých ale majetky chudobných občanov, hodnoty usilovnej práce.

Prišla zima r. 1944-45, obyvateľstvo našich osádok bolo blokované od sveta, nebiť zásob z provijantných skladov bolo by pohynulo hladom a nebolo by mohlo kŕmiť zásobiť a ošatiť prechádzajúce partizánske jednotky cez naše osádky a kŕmiť partizánov zdržujúcich sa u nás, obyvateľstvo tŕplo strachom, lebo každú chvíľu čakalo prepad Nemcov.

Svitol deň 18. marec 1945 v tento deň sa stiahli všetky partizánske jednotky za frontu. 19. III došli do nás Nemci, o týždeň ich vystriedali Maďari, čakalo sa na príchod blížiacej sa fronty, konečne dňa 3. apríla ráno o 10 hodine sme sa dozvedeli, že všetko nemecké a maďarské vojsko sa stiahlo zo Starohorskej doliny, ostali len tí, čo už nechceli ďalej bojovať, 4. IV. Obsadila červená a rumunská armáda celú Starohorskú dolinu. Aj cez túto dobu dávalo sa seno a dobytok .Tí prví brali na silu, oslobodzujúcej armáde však sa dalo s povinnosti.

Keď toto všetko pominulo, začali sa očisťovacie práce od streliva zbraní a rôzneho poválečného materiálu. Pri zbieraní streliva bol ľahko ranený Emil Chladný Furták, po prevedení týchto prác začali sa rozchádzať chlapi na svoje pracovné miesta pôvodné, a začal sa normálny život, ešte však dlho vybuchovali granáty a strašili naše okolie. Tieto granáty si vyžiadali ešte dva ľudské životy, padli za obete Jozef Jasenský Červienka, 46. ročný.  a Dezider Jasenský, 25 r. stalo sa to koncom júla 1945.
Až do prejdenia fronty bol prísažným našich osádok František Majerský, ktorý veru dosť tŕpke chvíle prežíval  cez tieto rušné časy.

Po oslobodení sa ustanovil Miestny Národný Výbor v Starých Horách. Za naše osádky boli v M.N.V. Anton Čillík, Ivan Bízik a Jozef Čillík Labanc, ako riadny členovia, prísažným sa stal Anton Čillík.

V roku 1945 bačom bol Michal Gregor a salašníkom Jozef Jasenský Červienka, po jeho smrti jeho manželka Emília Jasenská r. Čunderlíková, vydalo sa po 22 funtov syra a 28 kčs na jednu ovcu, boli 21. týždňov na salaši.

V roku 1946 po voľbách do Ústavodarného Národného Zhromaždenia bolo prevedená reorganizácia M.N.V. v Starých Horách na verejnom zhromaždení, za naše osádky boli zvolení za členom M.N.V. Anton Čillík, František Majerský, za H.S:S. a Ján Almáši a Jozef Kontúr za D.S.
V tomto roku bol bačom Jozef Lupták a salšníkom Jozef Čillík od Durovej, vydali po 24. funtov syra, boli 22 týždňov na salaši, v tomto roku bola prejednaná regulácia potoka na celoosadníckej schôdzi a M.N.V schválil reverz súvisiaci s touto reguláciou.

V roku 1947 bola prejednaná elektrizácia Dolnej a Hornej Tureckej na M.N.V v Starých Horách, v tom smisle, že Povereníctvo techniky prispeje 50%, Oblastné Riaditeľstvo 25 % ,Okresný Národný Výbor 20%, Obec Staré Hory 5% ,dnukajšie inštalácie každý majiteľ domu si hradí sám, obec uhradila na Elektrizáciu 5% obnos asi 31000 Kčs cez zimu v mesiacoch Február a Marec, boli prevedené dnukajšie t.j. domové inštalácie, na jar malo sa začať so stavbou privodnej a sekundárnej Elektrickej siete, ku tomu však nedošlo, pre nedostatok materiálu a pre odpor pána Puchého z Oblastného Riaditeľstva Elektrární, bolo treba vyvinúť úporný a tvrdý boj za uskutočnenia tejto veci,  načo sa podujal a aj priviedol náš prísažný a člen M.N.V. ako zástupca naších osádok Anton Čillík, kterí je na čele našich osádok od 5.IV. 1945 konečne v mesiaci Septembri  sa začalo so stavbou Elektrických sietí a 23. 24. Decembra boli naše osádky zapäté na elektrické osvetlenie . Vianočné sviatky sme už slávili pri dobrom a peknom svetle, dopomohol nám ku tomu aj Starohorský rodák Ing. Kmeť z Povoreníctva Techniky, za čo mu bude naše obyvateľstvo navždy povďačné.

Bačom bol Michal Gregor z Priechoda a salašníkom Ján Almáši, vydali  po 20 funtov syra a po 18 Kčs na ovcu, boli 22. týždňov na salaši, v tomto roku bola veľká suchota. Za elektrické prípojky sa platili obci Kčs 250, čo činilo obnos Kčs 17500.

V roku 1948 na jar v mesiaci Júni, bolo namontované verejné osvetlenie v počte 5 lampou.

V mesiaci Septembri bolo začaté so stavbou novej hasičskej strojárny, keď že boli veľké  ťažkosti so stavebným materiálom, nemohla byť táto stavba dokončená v tomto roku, aj pre stavbu tejto  hasičny bolo treba sviesť veľký boj pre jej uskutočnenia, ktorý zas len priviedol náš  zástupca ako prísažný Anton Čillík, lebo bolo nanajvýš potrebné túto stavbu uskutočniť, keď že stará hasičňa  už bola v úplnom rozklade, boj tento sa viedol úplné 2 roky, konečne na túto stavbu prispelo Povereníctvo Vnútra z prostriedkov  tojest z výťažku Unra sumou Kčs 50000 naše osádky prispejú sumou cca Kčs 18000. V Innaturách zbívajúci obnos uhradí obec Staré Hory. Stavba táto si vyžiada nákladu cca Kčs 128000, stavbu prevádza murársky majster zo Starých hôr Jozef Debnár. Veľkú pomoc poskytoval pri tejto stavbe. D.H.S. v Tureckej a jednotliví členovia tohto sboru, za čo im patrí verejná pochvala. D.H.S. v Tureckej zakúpil nové javisko v cene Kčs 42000, uhradzuje to s milodarov, dobrovoľných sbierok a zo ziskov divadelných a zábav.
V tomto roku bol bačom Pavel Gregor z Priechoda a salašníkom Ján Almáši, vydali po 22 funtov syra a po 200 Kčs na jednu ovcu, za 20 týždňov. Dva týždne boli dlkšie na salaši, výťažok za tieto dva týždne činí Kčs. 5600. Tento obnos bude použitý na stavbu novej koliby v roku 1949.

Túto kroniku napísal Anton Čillík a Jozef Kráčik z Tureckej, v dňoch 16-17-18. III. 1949 na Piesku v Starom Internáte II poschodie izba č. 50

....Toľko na úvod z miestnej kroniky Dolnej a Hornej Tureckej z čias rokov štyridsiatych minulého storočia. Predpokladáme, že je to veľmi zaujímavé čítanie. Kronika píše ďalej, takže  pokračovanie .....

V roku 1949 bola dostavená Hasičská strojáreň, ktorá bola dňa 7 X. 1949 vysvätená a odovzdaná do užívania dobrovolnému Hasičskému sboru.
Tejto vysviacky sa zúčastnil Debnár Jozef, predseda J.N.V. v Banskej Bystrici, Gargulák Anton, predseda M.N.V. v Starých hôr, Okresný veliteľ, obvodový veliteľ, D.H.Sborov z okresu Banská Bystrica, pri tejto príležitosti bolo vyznamenaných 11 členov D.H.S. za 10 a 15 ročnú činnosť.
V tomto roku bol bačom Pavel Gregor , salašníkom Almáši Ján, vydali (po 22 funtov) t.j. po 12 a ˝ kg syra, nie najlepšieho a po 170 Kčs výradu na jednu ovcu, postavila s a nová koliba v obnose Kčs 11000 dávalo sa po 25 šindlov na gazdu na pokrytie koliby.
Dva Týždne boli dlhšie na salaši, výťažok za tieto dva týždne c.c. 7000 Kčs.  Sa dal na stavbu novej koliby, zvyšok však do vyradu.

Túto kroniku napísal Antón Čillík, dňa 20.II. 1950 v Starom Internáte na Piesku ako zástupca Osady Dolnej a Hornej Tureckej (t.j. prísažný)

V roku 1950  osade Dolnej a Hornej Tureckej sa upravovala cesta od Svetej Anny až po Kubianov. Po malú Tureckú Starohorci a od malej Tureckej po Kubianov Turečani. Zavozila sa vápencom a porobili sa nové švroty pri potoku, kde to potreba vyžadovala. Táto práca si vyžiadala nákladu Kčs 100000 v hotovosti a Kčs 200000 v innaturách, Starohorci odpracovali po 8 hodín zdarma a Turečani po 24 hodín zdarma, píri a vdovci, dovice po 12 hodín, skupina Č.S. M. v Tureckej tiež odpracovala v dobrovoľných brigádach zdarma na každého  člena po 8 hodín, túto prácu viedol celkove Jozef Chladný, cestár, technický referent M.N.V. zo Starých Hôr, v Tureckej práce riadil Albín Makovník a František Majerský, tento sa najviac zaslúžil o úspešné prevedenie týchto prác, za čo mu patrí naša vďaka.
Z obnosu Kčs 300.000 ktoré boli poukázané na stavbu železobetónových mostov, v obci Staré Hory a postavené byť nemohli, pre nedostatok cementu a odborných pracovných síl, preto sa porobili drevené mosty, kde to potreba vyžadovala, aby peniaze neprepadli.Do dnešného dňa v Tureckej boli postavené dva nové mosty a na krížnych cestách v Dolnej Tureckej a pred Zavodov v Hornej Tureckej, pokračuje sa v práci ďalej.
Bačom bol toho roku Pavel Gregor z Priechodu a salašníkom Vojtech Almáši, vydali po 12 a pol Kgr. Syra, a po 84 Kčs výradu na jednu ovcu, boli 23 týždňov na salaši, preto, že bola veľká suchota, cez leto nemohli viac dokázať.
Dňom 22. X. 1950 sa vzdal všetkých funkcií Antón Čillík prísažný, člen M.N.V.  a finančný referent, člen rady v M.N. V. za Tureckú v Starých Horách, predseda pohrebných spolkov, PP. Sdr a R. K. Jednoty na Slovensku v odbočkách v Tureckej, preto že sa sťahuje aj s rodinou na Závadku, tieto funkcie sprevádzal obetave a nezištne 5 rokov.

Tu uvedenú kroniku napísal dňa 22. X. 1950 o 11. hodine v Dolnej Tureckej, vo svojom dome č. 28. Antón  Čillík, do konca roka treba v nej pokračovať ďalej. Ohlasuje sa nový pisateľ tejto Kroniky a budeme pokračovať ďalej spísaním od roku k roku.

Od roku 1950 ho a do roku 1954 ho II. 15 ho stal som sa ja pisateľom Kroniky a budem písať výbojnosti udalosti celího nášho kolektívu.
Milý čitateľ, vráťme sa na stranu 9 , tu kde končil starý pisateľ písanie v 1950 za to, že sa odsťahoval a že sa o žiadnej zložky N.F. v Tureckej nezmienil či snáď je nie prípustnvo do Kroniky  písať no ale  ja rád by dopĺňal s nimi. Ktere boli a ako pracovali a hlavne funkcionári ešte dačo ten prví pisateľ písal, že sa peť funkcií vzdal, které to boli a kto  prebral starostu osadky .........
Predsedu strany. Albín Makovník starší predsedu prvího pohrebného spolku prebrala Jolana Jasenská, druhýho Jozef Spišiak a člena M.N.V. kto vie.

Začína s rok 1951 a pristupovalo sa k volbám a ako každá zložka mala svoju valnu hromadu ale nám Antón Čillík bývalý zástupca obcí a predseda nechybel a každá zložka si predsedu svolila takto, že zástupca osady ostal Emil Jasenský, predseda M.O.J.S.S. bol Jozef Čillík Labanč a tieto funkcie dost dobru volu hrali v našej osade. Tu aby som ani ja nezapomnel napísať o zložky S.Č.S.T. která sa založila ešte 23. X. 1949 a v roku 1953 ho  dočítaš sa milý čitatele keď budeš čítať rok 1953 kto hu zanedbal a kto skriešil. Ďalej rád pripomeniem že naša osada v roku 1951 bola bez výčapu z príčiny tejto, že dom v Dolnej Tureckej postavený v roku 1932 a vzorom Hostinca gde aj bol. Hostinec majitelia živnosti sa vzdali v roku 1949 pre príčinu nedalo sa tak kšeftovať ako skôr lebo strany taky o podnike znárodňovala a preto bol Hostinec odstavený (zatvorený). Bolo treba novo zvoleným funkcionárom pracovať a ten výčap a o miestnost gde by mohli schôdzke prevádzať. K. S a ostatnie zložke N.F. ktere už
f ten čas jestvovali.
Hlavnou otázkou bolo, zálu prevziať, kde sa mali divadlá sprevádzať. Tu znovu pripomínam starého pisateľa Kroniky, že prečo on o tejto veci nič nepísal keď sa toto fšecko za jeho prítomnosti previedlo, že ostali sme bez výčapu  roku 1949 aj bez záli a on to do Kroniky napísal keď ešte 1950 rok on končil nuž prečo nepísal lebo aj on ako predseda strany a zástupca osady mal prsty ftom aby to nejestvovalo aj z jeho pomáhačmi. Toto píše na 7 strane v 20 riadku, že DHS zakúpil javisko na divadlo za Kčs 42000 pod tou podmienkou, Keď majiteľka toho hostinca pristaví ešte na to javisko  ale to sa nestalo materiálu polovica leží na predomí a z druhej polovici si prepravili zálu.
Novu zvoleným zástupcom MO.K.S.S a osady bolo treba pracovať ako za zálou tak i aj za výčapom, žiadali sme J.O.S.D aby nám založili výčap za občerstvujúcich nápojov vzhladom na to že cez osadu prechodia turisti a vzhladom Banícke robotníctvo, pre kterých sa aj dosiahlo a založili nám. A  ako predsedu M.O.K.S.S. Jozef Čillík tak odchádza od nás za fše na dlkšiu dobu za prácou nemohol tak pracovať s nami preto ma večí podiel práce podpredseda Albín Makovník starý starosta osady, Emil Jasenský a Ján Bizík, Ladislav Holbus a Herman Čillík.

V tomto roku bol bačom Pavel Gregor z Priechodu, salašníkom Vojtech Almáši dali syru na jednu ovcu 12 kilo a 130 Kčs vyrad. Bačovali v novej Kolibe v Bystrici a boli 24 týždňov na Salaši.

Písal sa rok 1952 zástupca osady bol Emil Jasenský  od Pšidov a do M.O. K.S.S. boli zvolení Albín Makovník, starší ako predseda Jozef Spišiak. Tajomník. Herman Čillík. Pokladník Milo Mocik a Ján Jasenský ako revidzori. A ostatnie zložky  ktere jestvovali - Č.S.S.M - S.Č.S.P - D.H.S. - Č. S.C. K a J.S. čajsi sedem zložiek N.F. ale pre nedostatok kultúrnej miestnosti sa niektere zložky rozpadli ako C. S.S. M. takto pre nedokonalých funkcionárov a C.S.S.Ž zlikvidovala strana a C.S.S. P. tiež slabo učinkovala pre slabosť funkcionárov. Pričom boli ešte aj dva pohrabnie spolky a Kresťansky, ktorý tiež bol zlikvidovaný a druhý Beliar ostal.

V tomto roku bol  Viktor Mydlo salašníkom a dali  syra na jednu ovcu 8 kilo. Bačovali v obci Harmaneckej kolibe pri Kráľovej a boli pripojení Harmančania, Rybovčani a slovom fšetkých okolitých bývalých salašov a preto nebolo presne vedené Hospodárstvo a naposledy sa len v čiastkach rozpredával salaš a ani nevedeli sami ako sa rozišli.

Písal sa rok 1953. Zástupca osady ostal aj funkcionári. Strany len čo boli zvolení 1952 tom a ostatní, ktorí sú nie tu zaznamenaní sa často menili preto, že si povinnosti  čestne neplnili.  Ako o slošky o kterej som písal S.C.S.P. že bola založená 23.X.1949 a do roku 1953 bola nezvestná do Januára. Zanedbal ju triedny učiteľ Chovan, kterí bol jej ako tajomník. Po dlhom čase na nátlak Okresního sekretariátu boli svolení druhí funkcionári a to za predsedníčku Mária Čillíková, která hu skriešila a udržuje s námahou.

Ešte v roku 1952 sme potraviny nakupovali na lístkový systém. Potom za týmto neskoršie došlo nariadenie z ministerstiev, že ostávajú samo zásobitelia tí občania, kterí mali nad dva hektáre pôdy a pre toto niekterí sa povzdávali svojích lúk a tak funkcionár, který boli mali z toho veľký buvoj. A tak júni 1953 došlo tak nečakane k reforme meny (zmena peňazí) a pri výmene platili  1 Kč za 50 Kč.a zatýmto ostalo fšecko na volno sa dolu už potom kúpiť čo človek kcel no ak ešte nebolo fšeckého nadostač, pritom fšeckom sme mali predpísaní povinne odovzdávanie. Kontingent z toho čo sa dalo u nás dovoliť a tiež v tomto roku daná linka elektricka do prevádzky čo vedie smerom Krížna.

V tomto roku bačom bol Ján Svrčina zo Seliec a Franc Majerský salašníkom. Bačovali v Ramžinej, kde si museli vystaviť novú Kolibu lebo ta za vrchom v Bystriciach bola vypálená. Dali syru na jednu ovcu 12 kilo, výrad ........... pri stavbe koliby.

Roku 1954 keď neboli zmenený žiaden z funkcionárov a ostali len tí z roku 1953 ho. Ale  došlo k reorganizácie M.N.V. v Starých Horách, keď aj boli voľby 16. Mája. Tam boli zvolení 3 osoby z Tureckej a to dla obvodov do 8 ho obvodu bol Albín Makovník starší, do 9 ho Jozef Spišiak a do 10 ho Elena Kráčiková a aj do rady a čo hneď sme podali žiadosť o predĺženie autobusovej linky do Tureckej pred č. domu 3 čo  nám bolo vyhovený s podmienkou tou, keď si cestu opravíme . Vďaka šikovným a ochotným funkcionárom, ktorí to prechodili a vykonali, že nám bolo dodané rypadlo (Buldozer), kterí nám cestu rozšíril a občania s porozumením porovnalo a pourovnávalo z povinnosti na osobu 16 hodín odpracovali zaslúžilie vďaky sú to Jozef Spišiak a Július Bula a čo ešte je nie na 100 % skončená. Pokračovať sa má v roku 1955, kedy sa aj prvý most od Starých Hôr má prerobiť na betónový. V roku 1954 sme sa usilovali o zveladení našej osady pričom sme stavali Maštal pre štátneho samca, která stojí na školskom majetku pre který majetok sme mali tiež oplatačky, čo nám hatila stavbu pre miesto kde stojí maštal. Bránila vtedy účinkujúca učiteľka menom Elena Sásiková a zaslúžilí funkcionári  a občania kterým na tej maštale záležalo, bol to Emil Jasenský, Herman Čillík jeho zástupca. Robotníci kterí pracovali na nej Emil Chladný Slimák, Rudolf Babjak, Albín Makovník, Ján Janovec, který odpracovali po 14 dní zaplatenie po Kč 30 a ostatní občania po 8 hodín na gazdu.
A samec sa previedol od starého chovateľa do novej maštale 1. novembra 1954 , keď sa stal chovateľom Ladislav Holbus a po jedno mesačnom čase stala sa výmena chovateľa a ostal potom Ján Janovec a ešte pred týmato chovateľma chovateľom bol Ján Babiak krivan. Na maštal. pokryvu sme dávali po 30 šindlov a ešte práce. Pri nej máme dosť na nasledujúci rok . Roku 1954 tam na osadníckej schôdzky sme plánovali a obnovovali urgenciu žiadosť, kterú sme poslali o výstavbu obchodných miest a kultúrneho domu kterému nám úrady sľúbili začiatkom 1955 ho roku druhieho štvrť roku.
1954 roku bol bačom Michal Gregor z Priechoda, salašníkom bol Ján Stolár. Hospodárili v Ramžinej, syra dali na jednu ovcu 12 ˝ kilo a vydali Kč. 13.

Nastúpil rok 1955, v kterom tiež kcem oboznámiť čitateľa kroniky že výročnie členskie schôdzke boli zadržané ale funkcie sa nemenili len dopĺňali a aby čitateľ mal ich na pamäti tak ho s nimi oboznámi tak. Zástupca osady Emil Jasenský od Pšidov, jeho náhradník Herman Čillík, predseda Ded.org. K.S:S. Albín Makovník star., tajomník Ded. Org. K.S.S. Herman Čillík, predseda J.H.S. bývalí starí Ján Babiak, veliteľ J.H.S. Eugen Jasenský, Tajomník J.H.S. Ján Homola, predsedkyňa  Č.S.S. P. Mária Čillíková, predseda Č.S.Č.K. Jozef Kontúr a ostatnie slošky N.T. sa neprejavovali.

Milý čitateľ, oboznámil som ťa, že sme na jednej osadníckej schôdzi prejednávali otázku o výstavbe Obchodního a Kultúrniho Domu a že sme žiadali . Žiadosť už bola konečne vyhovená. A dňa 18. III. 1955 došiel člen komisie vyhliadnúť miesto kde sme kceli a postavili sme ho tu Obchodnu miestnosť. Pri tejto veci som nútený podotknúť aj predsedu M.D.V. Emila Chladního, který tiež pracoval na tom osobnou vecou ako aj člen M.D.V. a podpredseda Herman Čillík písobníma žiadosťami sa domáhal tejto stavby, kterého osvedčuju písobnie odpovedy čo  u nho nachadzajú a aj vo veci Kultúrnej miestnosti.
Na deň 11. mája 1955 sa začala prípravná práca ku stavbe ku kterej sa zúčasní občania Jozef Kontúr, Ludvik Čillík a Laco Holbus k vystaveniu mostu. A pratanie rumoviska zo starej  školy pre základy Obchodního Domu. Boli to občania Herman Čillík, Ján Janovec, Ján Majerský a Dušan Holbus.

Medzi týmto dňa 23. I. 1955 bolo zahájené spoj Autobusovej linky pred číslo domu 3, kterú zahájil člen M.N.V. a člen rady Jozef Spišiak, který z ochotných občanov zo zbierkou zrobil pohostinstvo pre úrad odovzdávajúcich spomenutu autobusovú linku.

Stavba Obchodního domu pokračovala ale len slimačím tempom a kritický. Boli občania který pochopili ten význam a potrebu tej stavby  dobrú vôlou sa zapájali do práce. Ale boli aj taký který nekceli tomu pochopiť a ani neprišli si odpracovať ani z povinnosti. Tak že sme mali prekážky jednu pre nedostatok pracovných síl a druhá prekážka bola že Podnik, stavby prevádzajúci nedodával riadne na čas potrebný materiál. Tak napríklad  Podnik Stroj na beton miešania dodal a kábel patriaci k nemu nedodal tak, že sme boli nútení betón ručne miešať. Tretia prekážka bola, neskoro dodával železo do betónu a zase len pre pracovnú silu akurát nastala letná sezóna na zhrabania sena a vyhovorke, že je slabá odmena za prácu.
Ako som už poznamenal, že slimáčim tempom pokračovala naša stavba, ale už akokoľvek sme základy vybetónovali, z päť členov brigádou, nasledujú už Murári. Murárov došikoval istý človek menom Ján Sámel, bývalý predseda D.S.D. zo Starých Hôr, který bol najistejší s Hermanom Čillíkom a jeho ženou, že ich ten príjme na stavbu a na nocľah za jeden týždeň a za který týždeň už boli múry už hotové na stavbe. A tak nasledovala väzba už len pokryť . Ale Podnik za celých dva mesiace nedodával na väzbu potrebné drevo, tak že stavby stála bez pokryvy, cez celú zimu a rok 1955 sa skončil a aj Ja druhý pisateľ pravde podobne som skončil písania rokom 1955 tim, lebo sa hlási tretí pisateľ a žiadam ho aby písal pravdu, kolektívnu a nie len seba chválu.
Táto kronika späť ko mne a mám len ďalej pokračovať v písaniu. V roku tomto a to 1955 bol bačom Selecký a salašníkom Karol Čunderlík. Hospodárili   v Ramžinej , syra na jednu ovcu dali 11 kilo a výradu Kč.12.

Milý čitateľ, nastúpil rok 1956, keď píšem od veci k veci a od prípadu k prípadu, som nútený napísať aj to, že bol zakúpený Kino stroj so súpravou rozhlasovým a zakúpil to  súdr.Jozef Spišiak a Ján Homola ale za obecnie peniaze, které si vypožičali od občanov z rezervných a obecního samca., které boli uložené u občana sudr. Jozefa Strmeňa.  Vďaka za to týmto súdruhom, že sa aspoň tejto veci ujali keď aj v malom percente každý týždeň v nedeľu večer pobavili.
V roku tomto došlo k vyhovenia žiadosti, kterú mali občania podanú ešte bývalej Československej republiky z roku 1918 a 1935 a za tak zvaného Slovenskýho štátu z roku 1935-1945. za týchto dvoch vlád nedošlo o cestu vyhovenia ani potoka regulovania. Po vymeranej prvý krát tej cesty neboli občania spokojný preto že im nevyhovovala a na žiadosť občanov zmenili plán cesty ta aký bola vyhovujúca pre každýho občana . A dňom prvního týždňa v roku 1957 aj začali robiť od dolnýho konca od č. 2 domu, kto zna čo potom budú robiť, tiež rozpravovať čo im pozemke pozoberajú ďalšie nasleduje. do druhýho roka, keď zase budem kcieť písať ďalej čo ešte fšeko sa porobilo.

Keď si čítal milý čitateľ z roka za rokom dočítal si sa, že sme stavali obchodný dom u nás, tak dočítal si sa s prácou a obchodný dom ostal bez  pokryvy cez celú zimu až do mája . Prišiel máj a tak dali sme sa znovu do práce, pokračovať so stavbou ale len s jedným murárom. Tažko to šlo a aj zo stránky občianstva, že ťažko bolo kdostniu osobu, za šíchníka k tom murárovi a konečne už dochádzala zima a náš obchod zas nebude hotový nič neschádzalo len napísať sťažnosť a poslať na U.V.K.S.S. do Bratislavy. A tak som aj vykonal cestou strany. A tak tento súdružský úrad nátlakom natlačili aby Podnik stavby prevádzajúci urýchlil stavbu. Tak, že Podnik nútený bol dodať dvoch murárov a tak sa podnik zaviazal, že 1.12.1956 dá obchod vnútorním vyriadením do prevádzky. Tak sme aj Kolavdovali ale ešte na dverách a výkladoch mreže neboli, které sľúbil podnik za 14 dní zapraviť a zapravil ich len o mesiac neskoršie a to do 6.1.1957. takže obchod  v prevádzky nebol 1.2.1957.
Ďalej hatil zas predseda S.S:S:D. Lubym sa vyhováral, že nemá človeka kterýho by poslal do Tureckej obchodovať. Ľudia který kceli ísť on neprepustil, kterých on posielal takých sme mi nepotrebovali.

1956 v tomto roku bačom bol Selecký a slašníkom Jozef Kontúr. Hospodárili v Ramžinej dali syra na jednu ovcu 11 kilo a výradu Kč. 10.

Sa píše rok 1957. Keď máme hovor o Obchode tak dokončme s Obchodom je už 1957 II.15 teho a ešte sa v nom nepredáva. Herman Čillík bol to čo tu sťažnosť písal na ten U.V.K.S.S: do Bratislavy, který všecko videl a vedel čo sa robí na stavbe bol organizátor brigádnikov. A čo sa robilo  robilo sa cestou Dedi.org. A už prichádzal štvrtý mesiac po Kolavdácie napísal druhú sťažnosť na U.V.K.S:S. ako predseda M.D.S. Emil Chladný a len tak prišli sme k tomu, že sme 5.3.1957  začali tovar prevažať zo starého obchodu do nového a začalo  sa obchodovať v novom obchode. Obchodník začiatočník bol jeden mladík z Harmanca menom Petraš Jozef.

A čítal si tu milý čitateľ o stavbe novej cesty cez našu osádky od Domu číslo 3 sa dvíhajú hore do Brehu buldozér rípe a premiestňuje zeminu a dochádzajú k blokom č 4-5 kde narazili na prekážku. Majitelia ich pozemku (záhrad) nekceli sa zrieknuť . Mala tu Správa a investori veľké pojednávania kým sa dohodli, keď sa dohodli práca pokračovala ďalej až kým nedošli k blokom 12-13.

...

Ďalej žiaľ pisateľ kroniky už nepísal, čo je veľká škoda. Dozvedeli by sme sa určite viac o našej histórií  a živote obce Turecká z čias druhej polovice minulého storočia.

Aj tak sme povďační aj za tieto poznatky a informácie, dakujeme

Veríme, že Vás čítanie zaujalo, napíšte nám svoje dojmy na info@obecturecka.sk
ďakujeme Vám

Obec Turecká